Nekritická recenze Miloše Ferka /žádnou jinou doposud nikdo ze čtenářů nenapsal/:

"...Text tvorí polovicu diela. Sotva. Žár je ilustrovaný román. Mohol by azda byť prvý slovenský, keby o to stál. On a Slovensko. Takže nie je.
Zato autor knihy jestvuje. V odraze obrazu. Uprostred trojjedinnosti trianglu sémantického trojuholníka žongluje. Hrdina, tvorca, rozprávač, tekvica, melón, dyňa. Designátor, designát, denotát. Bez mučenia v podzemných kobkách pod jazerom priznávam, že uvedené pojmy sa mi odjakživa donekonečna pletú… inštinktívne napokon cítim, že jedná sa o ďalšiu fintu Veľkých Duchov, ktorou sa usilujú zakryť Lásku a Úctu voči Trojiciam. Však srdcia, žalúdky i konečníky milovníkov túlavých psov, deravých obrusov, komiksov a textov konkrétne hmatateľnej fantázie (som ateista, no keby predsa, vedel by som byť azda pohanom a zabávať sa so šamanmi historkami o bohoch a ich bojoch či trikoch, zbabelých bohov bez tváre ignorujem ako oni a vyššia matematika či filozofické systémy mňa) a skepsy v realite sa vzpierajú… napriek tomu, že Gogoľ, Poe a Slowacki sa určite náhodou narodili v tom istom roku, žiara škvarí ikony, znaky sa kotúľajú chodbami v labyrinticky pokrútených tvaroch… a ja sa radujem z chladnokrvného zápalu diela odmeraného po kvapkách a písmenách na milimeter mililitra do efektu afektu avantgardného braku postmoderny. Nuž hor sa! Kone na stetsony, ruky do vrecák a utekajme!
Váchal by dielo vydal v podobe drevorytu… ale napokon štokovec zaváži viac…"
http://www.artalk.cz/2014/10/08/triafanie-tajomstiev-trianglami/